25 Feb, 2018 Posledná aktualizácia   11:00, Feb 25, 2018

Hanka

Dobrý deň, teším sa, že v tejto chvíli čítate moju webovú stránku. Volám sa Hanka, niekoľko rokov sa venujem prírodným jedlým a liečivým záhradám.  Všetky články a fotografie na tejto web stránke vznikli preto, aby vás všetkých inšpirovali a ukázali, ako sa dá žiť v záhradke v súlade s prírodou. 

Jedlá záhrada - detské prútené ihrisko
Akacia sa konala 9. apríla 2016, od 10.00 do 15.00 v Ivanke pri Dunaji, záhrade Inspiro www.parkoddychu.sk .

Opäť sme realizovali spoločne s dobrovoľníkmi zo združenia Radostná práca o.z., s ktorými sme v "Rajskej záhrade" Inspiro Paku oddychu v Ivanke pri Dunaji pred rokom realizovali bylinkovú špirálu, vyvýšený zmiešaný záhon a tiež suchý múrik zo záhonovým "plató" :-).

Dobrovoľníkom sa akcia spred roka tak zapáčila (aj vďaka super atmosfére, ktorá vládla aj prostredie v Inspiro bolo úžasné), že prišli za mnou, aby sme opäť niečo spoločne vybudovali. A tak sme teda vyrobili živé prútené stavbičky pre deti.

Použili sme 50kg živých vŕbových prútov, ktoré Inspiro objednalo a priviezlo z Mašekovho mlyna, kde ja salixárium (salix =vŕba).  Majú tam rôzne odrody rôznych druhov vŕb.  Na prútené stavby sa najviac hodí vŕba košikárska, teda salix viminalis.

Na naše stavbičky, ktoré pozostávali z jedného indiánskeho iglu s rozmermi 2,5 metra s tunelom a oplotenie okolo jedlej časti Rajskej záhrady, ktorú sme vybudovali pred rokom, sme použili necelých 50 kg živých prútov v dĺžke 2-2,5 metra. 

Prúty sa totiž kupovali na kilá.  Prútené stavby sa rozdeľujú na živé stavby, kedy sa počíta s tým, že vŕbové prúty sa zakorenia a budú ďalej žiť a rásť a na mŕtve stavby, ktoré sú zo zoschnutých prútov a teda ďalej nebudú rásť, ale ktoré je vhodné nejako zakonzerovať, aby vydržali.

Živé prútené stavbičky majú výhodu v tom, že nepotrebujú žiadne nátery ani impregnácie, keď zakorenia, rastú ďalej, ako  im to príroda a okolnosti umožnia.  Preto je potrebné ich zo začiatku hodne polievať, aby nepreschli.

Na druhej strane, treba ich časom zostrihávať, aby neprerástli do príliš veľkých rozmerov (vŕba je veľký strom a rýchlo rastie...).

Vŕbové prúty z Mašekovho mlyna boli po odrezaní držané ešte vo vode, aby zostali živé a vláčne.  Inak by sa ani nedali preplietať...

Na akcii bola opäť výborná atmosféra, vybudovali sme pekné prútené stavby a teším sa zasa na budúce, čo zasa s našimi dobrovoľníkmi zmajstrujeme :-).

Hlavní konštruktér Michal a Hanka
a partia skvelých ľudí :-)

 

 

 

 

 



Označené v

Videoseriál z našej prírodnej, jedlej liečivej záhrady. Zemiaky v slame. Marec 2016.

Prešiel mesiac, prišiel marec. Ako ten čas rýchlo letí...
Ako sa hovorí, marec, poberaj sa starec (teda v zmysle, ako zima aby už išla preč).
Marec si pamätám tiež, ako mesiac knihy. Ešte z detstva. Na marec pripadá môj obľúbený prvý jarný deň.

Tento článok píšem práve v čase jarných sviatkov. Ja vítam jar a teším sa zo začínajúceho života, ktorý všade okolo seba intenzívne vnímam.
Niekde pália Morenu, niekde naháňajú mladé jahniatka. V záhrade na vŕbe pučia bahniatka.
Ja sa priznám, že radšej upečiem baránka v trúbe z piškótového cesta... ak ho teda vôbec budem piecť.
V kuchyni mi práve chladne po pasterizácii mlieko, na domáci syr, na stole rastie v ošatkách niekoľko bochníčkov budúceho kváskového chlebíka. Domáceho, ako inak.
V chladničke čakajú domáce vajíčka, od našich kačiek plemena indický bežec a sliepočiek liliputiek.

Veľkonočné vajíčka
Kohút Karol nás opäť začal naháňať po záhrade. Musí predsa dávať pozor, aby sme mu nekradli vajíčka. Rozhodol sa totiž, že chce malé kuriatka. A tak si vajíčka pred votrelcami (teda nami) chráni, ako sa len dá. Kačičky si pre istotu spravili hniezdo schované pod kríkmi. ešte sme ho nenašli. Bez káčera káčatká aj tak nebudú... aj keď... Začali nám na jazierko opäť prilietať divé kačky. Párik. Kačička s káčerom. Páči sa im u nás. Priletia, počvachcú sa, a zas odletia. Takto sa to opakuje niekoľko krát za deň. Hlavne ráno ich vídame, ako sedia na hladine. Možno sú to už dospelé káčatká, ktoré sa pred rokmi vyliahli v našej prírodnej záhrade. Ktovie... Naše "domáce" kačičky iba závistlivo pozerajú na divých prišelcov. Indický bežec (kačička) totiž nevie lietať, iba rýchlo behá. Od toho má odvodené aj meno.

Marec v našej záhrade

V marci sme ešte presvetľovali prerastené konáre. Hlavne naše dve Katalpy dostali jarnú frizúru. Ako každý rok na jar. Konáre im rastú rýchlejšie, ako "vlasy Bereniky". Sú to naši statní strážcovia vchodu na pozemok. Majú rýchlorastúce mäkké drevo, ktoré každý rok na niečo využijeme. V prírodnej záhrade sa predsa nič nevyhadzuje, ale po spracovaní sa vracia naspäť. Buď, ako štiepka na zamulčovanie drobných bobuľovín (milujú štiepku z katalpy), alebo ako obruba na malé prútené oplotenie okolo záhonov. Z dlhých rovných konárov sme urobili "indiánske típí", pre plazivú zeleninu a podporné kvety. Uhorky, kapucínka, ačokča, divá paradajka, malabarský ťahavý špenát, fazuľka šarlátová a hrášok. Naša klasická zostava.

Ako obyčajne skoro na jar, ani tento rok nebol výnimkou. Vyčistili sme jazierko, hlavne po zime napadané listy z našej mamy vŕby. Obstrihala som zoschnuté časti vodných rastlín, aby nezačali vo vode zahnívať. Ešte sme to stihli. Hneď, ako sme dokončili jazierkové jarné úkony, naše nedočkavé žabky naskákali prispieť svojou troškou do mlyna (teda do jazierka). Aby sme vedeli, že nezabudli, že je jar, privítali nás chumáče žabacích vajíčiek. Nová generácia skokana zeleného sa o niekoľko dní začne liahnuť do nového života.

V minisklenníku sa nám už začínajú tlačiť rašiace priesady. Niektoré som už raz popresádzala. Aby mali viac miesta pre svoj rozmach.

Na niektoré záhony sme natiahli malé fóliovníky - hlavne ako ochrana pred našimi "horlivými" hrabavými pomocníkmi (myslím teraz našu hydinu, ako inak).

 

Zemiaky v slame
Na iné záhony som nastala slamu obohatenú o odpadné produkty našej operenej zostavy (po čistení hydinového domčeka). Po naklíčení zemiakov som do slamenej periny sadila. Keďže sa ma viacerí pýtate na postup, natočili sme ako to robíme, aj s vysvetlením na krátke video v rámci nášho videoseriálu.

Zemiaky v slame pestujeme už štvrtú sezónu a neviem si tento spôsob vynachváliť. Je to čislé a bez starostí. Jediní votrelci sú potenciálne slizniaky, ktoré už vďaka kačkám nemáme a myšky hryzky.
Pestujem na zmiešaných záhonoch, spoločne s inými plodinami naraz. Po dozretí, zemiačiky vyberám iba toľko, koľko práve potrebujem do hrnca. Ostatné nechávam oddychovať pod slamou, kde ma pekne počkajú.

 

 

Označené v

Videoseriál z našej prírodnej, jedlej liečivej záhrady. Vhodné semená na priesady. Február 2016.

Február je ešte čas, kedy väčšina prírody sa iba začína pomaly zobúdzať po zimnom chladnom spánku.

Občas prebleslo zubaté slniečko, celý mesiac sa striedali teplejšie dni s upršaným počasím. Počasie bolo viac upršané, ako suché. Väčšina záhrady je tak pokrytá rozmočenou pôdou, spod ktorej nesmelo začínajú vykúkať prvé jarné bylinky, kvety, ako aj zelenina. Snežienky, krokusky, čemerica, narcisky, podbeľ. Do toho z jesene cibuľky, pažítka a cesnak s mrkvou a peržlenom. Kvitne jazmín nahokvetý. Všetko je tak, ako má byť. Príroda je príroda a dokáže si poradiť aj s dažďom. A ešte tak, ako v prírode, si začínajú vtáci stavať hniezda. Aj naše sliepky liliputky, začali po zimnej prestávke znášať opäť chutné vajíčka.

Kým sa ešte nedá veľmi v záhrade vŕtať sa v zemi, je to ideálny čas na zháňanie vhodných semien na vypestovanie vlastných priesad. Február v záhrade je totiž ešte stále viac skôr v prípravnej a plánovacej fáze.

Ostrihala som zvyšky zaschnutých rastlín. Zámerne totiž nechávam cez zimu všetko tak, ako je zarastené - kvôli prezimovaniu rôznych živočíchov a tiež ako zdroj potravy. Začala som pripravovať záhony na ďalšiu sezónu, rozhodila som kompost (z nášho kompostoviska) a zamulčovala som niektoré časti slamou.

Vysiala som hrášok, ktorý budem siať priebežne na viacerých miestach, pretože ho máme veľmi radi.

Vysiala som tiež reďkovky, šaláty, špenáty, rukolu. Niečo priamo, niečo pod malé fóliovníčky a niečo do pareniska. PET fľaše používam tiež ako minifóliovníky. Aspoň ich nejako využijem.
Posadila som jarný cesnak a cibuľky sadzačky.

Robím priesady na gigant kaleráby, paradajky a zmiešané všeličo (mám to napísané na papieriku, ako bazalky, mangold a iné :-)). Tento rok som sa rozhodla nerobiť priesady v dome za oknom, ale rovno vonku. V priesadkovačoch pod minisklenníkom. Skúšam aj uhorky z vlastných semien (nie F1), čo to spraví.
Keďže sa snažím dodržať dni Lunárneho kalendára, postupujem podľa vhodných dní na konkrétne úkony a rastliny.

Presvetľujeme prerastené rastlinky, skrátila som maliny, černice, vinič, goji. Skúšala som skrátiť kiwi, ale mi začala slziť (vytekať miazga), tak to nebol dobrý nápad..

Február sa ale ešte hlavne nesie v znamení semien a plánovania.

Skôr, ako sa rozbehnete do obchodov zháňať vhodné semená, napíšem teraz o nich niekoľko viet.

Aké semená sú vhodné do prírodnej záhrady? Najvhodnejšie sú samozrejme vlastné semená z minuloročných úrod, pretože sú z rastlín, ktoré sú už adaptované na konkrétnu záhradu a jej podmienky. Pokiaľ ale také nemáme (tiež nemám zo všetkých rastlín a plodín, aj keď máme veľa vlastných), ďalšou v poradí dobrou alternatívou sa opýtať susedov alebo známych. Hlavne takých, ktorí nestriekajú a nepoužívajú pri pestovaní žiadnu chémiu.

Keď sme zlyhali aj tam (alebo nám nedajú, pretože vlastné semená začínajú byť naozaj vzácnosťou), skúsime ešte niekoľko vhodných zdravých tipov z rôznych napríklad aj FCB skupín (výmena semien/sadeníc/rastlín).

Keď už naozaj ani tam sme nezohnali, čo sme potrebovali, skúsime kúpiť cez semenné banky, ktoré majú staré krajové odrody. Zoznam takýchto semenných bánk som uviedla v knihe Darujme si zdravie z vlastnej záhrady - nájdete na strane 255.

No a keď si budete chcieť zľahčiť hľadanie a pôjdete do najbližšieho obchodu zo záhradným sortimentom, aspoň si prosím prečítajte čo je napísané na obaloch. Pokiaľ uvidíte napísané F1 alebo "hybrid", sáčok položte pekne naspäť do police a utekajte preč :-). Ale nie, žartujem. Neutekajte ale zoberte iný sáčok, ktorý to napísané nemá.

Prečo?

Pretože sú to rôzne krížence, geneticky modifikované semená, z ktorých vyrastú prešľachtené rastliny o ktoré sa treba vo zvýšenej miere starať - teda striekať, hnojiť, polievať. Také rastliny veru do prírodných záhrad nie sú vhodné.

Okrem toho z F1 hybridov si neviete odložiť semená na ďalšiu sezónu. Tieto rastliny sú neplodné, alebo sú bez semien, alebo majú hluché semená, alebo zo semien vyrastie niečo nepredvídateľné.
Takže hor sa do zháňania vhodných semien odolných rastlín a plodín pre všetky prírodné záhrady existujúce a aj tie budúce.

 

Označené v

Videoseriál z našej prírodnej, jedlej liečivej záhrady.  Úvodný diel, január 2016.

Zameňme tuje za jedlé stromy, sterilný trávnik za lúku plnú života a liečivých bylín.

Pestujme na svojej záhrade či pozemku zdravé plodiny bez chémie, ale zato plné vône, chuti, zdravia a života.

Prírodné jedlé a liečivé záhrady sú dostupné pre všetkých.

Príroda hľadá záhradu... nájde ju aj u vás?

Čo je to vlastne prírodná, jedlá, liečivá permakultúrna záhrada?

Je to taká záhrada, ktorej dovolíme, aby sa do nej nasťahovala príroda. Taká nefalšovaná. V takejto záhrade, vládne harmónia a spolupráca, samozrejme bez použitia chémie a iných deštruktívnych pôsobení. Ako v prírode. Navzájom sa podporujú rastlinná ríša so zvieracou a samozrejme "svojim" človekom alebo ľuďmi.

Je to vzácna symbióza, odpozorovaná z prírody, aplikovaná na jedlé, liečivé a úžitkové rastliny. Čo zo záhrady vzíde, to sa do záhrady aj vracia. Recykluje sa hmota, ktorá naspäť vytvára životodarný humus, využíva sa dažďová voda. Vytvárajú sa rôzne prirodzené stanovištia.

Človek je v takejto záhrade súčasťou harmonického celku, ktorý sa navzájom podporuje a udržiava.

Permakultúra znamená v preklade udržateľné hospodárenie, (pestovanie, chov), neskôr významovo rozšírené na celý život.

Permakultúra je jednoducho "udržateľnosť". Udržateľný život.


Lebo iba pestovanie v súlade s prírodou, bez chemických jedov je udržateľné. Príroda je také "perpetum mobile", ktoré dokáže bezchybne fungovať bez nášho pričinenia. Skôr naopak, čím jej menej bránime v prirodzených chodoch, tým dokonalejšie funguje.

Tak sa iba prizerajme a napodobňujme najdokonalejšie a naprirodzenejšie systémy.

Môžeme si preniesť túto dokonalosť aj do našich záhrad. Následne sa nám naša záhrada odmení vzácnymi darmi, v podobe svojich zdravých plodov. Časom nám pomôže veľa záhradných činností urobiť za nás. Ako v prírode.

Ako taká prírodná jedlá liečivá záhrada vyzerá, čo všetko sa v nej deje počas roka ako to všetko môže fungovať, vám budem písať v mojom novom seriáli.

Budem vás sprevádzať príbehmi z našej záhrady, doplnené vlastnými fotografiami záhradky, ako sa menila a mení v čase a počas ročného obdobia.

Napíšem, čo sa práve v našej prírodnej záhrade deje, čo rastie, kvitne, dozrieva. Budem písať tiež o našich divých záhradných zvieracích obyvateľoch ale aj o tých domestikovaných, úžitkových.

Napíšem o prirodzených spôsoboch ochrany proti škodcom. Občas doplním nejaký zdravý recept z plodov záhrady. Samozrejme ako inak - bez chémie.

Záhrada sa nachádza v Poddunajskej nížine, čo je veľmi prívetivá teplá klíma aj pre teplomilnejšie rastlinstvo.

Celý pozemok vrátane stavieb a chodníkov má 10 árov. Aj na takejto menšej ploche sa dá založiť prírodná jedlá džungľa s množstvom zdravých zákutí, vodnej plochy, malej lesnej divočiny, zmiešaných zeleninovo-bylinkových záhonov, detskej preliezačky a hojdačiek, posedení a liečivej jedlej lúky namiesto sterilného trávnika. Samozrejmou súčasťou sú jedlé ovocné stromy, liesky, vlašský orech, vŕba, jedlé bobuľoviny a veľa veľa domestikovaných divých liečivých rastlín.


Stáli obyvatelia našej záhradnej jedlej divočiny tvorí kŕdlik troch okrasno-úžitkových sliepočiek liliputiek s kohútom Karolom a ukvákané trio kačiek plemena indický bežec. Zuna, Luna a Duna.

Samozrejme niekoľko drozdích rodiniek, divé opeľovače, párik netopierov, žabky a užovky. V lete svätojánske mušky.
Naša prírodná jedlá liečivá udržateľná záhrada, splnila všetky náležitosti certifikovaných prírodných záhrad a získala plaketu "Ukážková certifikovaná prírodná záhrada, v rámci medzinárodného projektu "Prírodné záhrady bez hraníc".

Som veľmi rada, že sa prírodné záhrady začali sťahovať aj na Slovensko a verím, že ich počet vzrastie a ľudia začnú vo väčšej miere dôverovať prírode.

Veď kedysi sme vedeli spolupracovať s prírodou. Sme jej neoddeliteľnou súčasťou. Len si potrebujeme spomenúť.

 

 

Označené v

O našej prírodnej, jedlej, liečivej záhrade z jarnej reportáže v roku 2012

Označené v

Najčítanejšie

Zdravie zo záhrady-videoseriál-12.d…

25 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-11.d…

08 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-10.d…

11 nov 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-9.di…

14 okt 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-8.di…

26 sep 2016 Záhradné videá

Facebook stránka