25 Feb, 2018 Posledná aktualizácia   11:00, Feb 25, 2018

Hanka

Dobrý deň, teším sa, že v tejto chvíli čítate moju webovú stránku. Volám sa Hanka, niekoľko rokov sa venujem prírodným jedlým a liečivým záhradám.  Všetky články a fotografie na tejto web stránke vznikli preto, aby vás všetkých inšpirovali a ukázali, ako sa dá žiť v záhradke v súlade s prírodou. 

Je veľmi veľa záujemcov, ktorí by sa radi prišli pozrieť na našu prírodnú jedlú liečivú záhradku.
Naša záhrada je náš súkromný priestor, z ktorého nemôžeme urobiť priestor verejný, rozhodli sme sa robiť naše prehliadky prostredníctvom videí, článkov, fotografií na fcb, kde si môže každý pozrieť našu záhradku bez ohľadu na momentálne počasie a vzdialenosť :-).
Najnovšie (13. júla 2016), boli u nás túto stredu natáčať dokument o Ivanskych záhradách, oslovili nás, či môžu medzi neobyčajné záhrady naradiť aj tú našu. Video je čerstvo spracované, ukazuje našu záhradku pomerne zoširoka, ako vyzerá teraz (polovica júla, bolo práve po búrke :-).
Nech sa páči, na divokú prehliadku po našej záhrade.
Hanka

Označené v

Videoseriál z našej prírodnej, jedlej liečivej záhrady. Počasie, úroda, vošky. Máj 2016.

Milujem tento mesiac – veď je aj označovaný za mesiac lásky. Pripadá mi totiž celý taký romantický. Aj keď to niekedy naozaj tak nevyzerá.  Hlavne, keď zaúradujú naši traja zamrznutí a záhrada si naozaj “užije”. Tento rok sa im u nás tak páčilo, že sa rozhodli prísť pre istotu až dva razy.
Prvý krát v predtermíne, hneď začiatkom mesiaca a druhýkrát po svojom určenom čase v kalendári. Poľadovica, krúpy, miestami v niektorých oblastiach sneženie.  A do toho všetkého na striedačku letné, suché horúčavy.
Veru, príroda, nám dávala výkyvmi počasia jasne najavo, že už stačilo s plienením a likvidovaním nášho jediného životného priestoru. Som zvedavá, koľko príučiek ešte budeme potrebovať a kam až chceme zájsť…

Prírodná záhrada a počasie

Tento rok to najskôr vyzeralo, že traja zamrznutí ani neprídu a že počasie vhuplo zo zimy skoro rovnými nohami do leta.  Všetci, ktorí majú kúsok zeme, sme sadili o dušu.  A potom to prišlo.  Silný lejak, krúpy, zima, mráz.  Zo všetkých strán som registrovala, ako záhradkári a poľnohospodári prišli o veľkú časť budúcej úrody.  Aj napriek zakrývaniam, zohrievaniam a dokonca som počula, že niekde si privolali na pomoc vrtuľníky…

Popíšem taký môj malý postreh z vyčíňania mrazov.
Keďže máme záhrady dve, jednu prírodnú odrastenejšiu 12-ročnú a druhú, ktorá má 4 roky a ešte iba rastie do prírody, mohla som porovnať v dvoch priestoroch vzdialených od seba iba niekoľko kilometrov pôsobenie náhlej zmeny počasia.
Naša prírodná záhrada (alias džungľa) v Ivanke pri Dunaji bez strát. Okrem niekoľkých pomrznutých listov a kvetov kiwi na pergole; na mieste, kam dosiahol mrazivý vietor od cesty. Inak sa všetky rastlinky navzájom krásne chránili. Dokonca aj vysadené priesady, vrátane paradajok.

Naopak, v druhej záhrade boli škody podstatne väčšie. Všade tam, kde boli rastliny vystavené mrazivému vetru, boli rastliny pomrznuté. Tým, že mladá záhradka nemá ešte bujnú vegetáciu, omrznutia boli na viacerých miestach. Po čase sa porast spamätal a začal obrážať nové výhonky.  Žiaľ, už bez kvetov.  Priesady zeleniny som pre istotu sadila až oveľa neskôr.
Podobný postreh z následnej prechádzky v lese. Obnažené časti stromov zmrznuté, zvyšok bez zmeny. Tam, kde sa vegetácia navzájom chránila, zostalo všetko nepoškodené, aj napriek rozmarom a výkyvom počasia.
Môj záver z pozorovania je ten že naozaj sú polia a záhrady bez hustejšej výsadby zraniteľnejšie. To sa týka aj slnečnej páľavy. V hustejšej džungli sa všetko vzájomne chráni.

Máj v našej prírodnej záhrade

Prečkali sme besnenie živlov bez väčších strát.  Posadila som zvyšok priesad, hlavne tekvice Hokaido, ktoré máme veľmi radi.  Pridala sa ačokča (paprikouhorka) a fazuľky, ktoré  som sadila rovno semená do zeme.
Okrem mladých cibuliek a zvyškov redkvičiek, sme si pochutili na prvých ovocných plodoch – zemoleza kamčatského.  Chutí ako čučoriedka, akurát nie je taký náročný na pôdu.  Stačí mu aj obyčajná zem, nepotrebuje vresovisko, ako štandardné čučoriedky.
Tiež som pozbierala niekoľko stoniek rebarbory, z ktorej som upiekla dva koláče. Rebarboru si pamätám ešte u mojich starých rodičov. Som rada, že sa zabudnuté druhy ovocia a zeleniny vracajú aj do našich záhrad. Samozrejme všetko krásne kvitne, čo prilákalo aj množstvo rôznych a pestrých opeľovačov.

V čase písania týchto riadkov, teda posledné májové dni, sa už popásame na prvých čerešniach a jahodách.  Sviatky ovocného “obžerstva” budú však až v mesiaci jún :-). Už sa tešíme.
Záhony so zeleninou, bylinkami a podpornými kvetmi, sa pomaly zapĺňajú.

Nateraz som už dosadila a môžem si na chvíľu vyložiť nohy na stôl a kochať sa májovým pohľadom do našej prírodnej džungli.  Pri tom kochaní jedným očkom pozorujem kuriatko Juniora, ktorý už behá voľne po celej záhrade a rastie ako z vody.

Juniorovi rastie hrebienok

Kuriatko Junior nielen rastie ako z vody, ale raz do vody aj spadol. Preto ho musím pre istotu občas trochu sledovať.  Chcel sa napiť vody z kačacieho jazierka a ešte neodhadol vzdialenosť svojho zobáčika od hladiny vody… Teraz si už však dáva väčší pozor.

Na začiatku bol malý Junior aj s mamou sliepkou v menšej ohrádke, kde boli v bezpečí a zároveň aj v záhrade.  Neskôr už mu bol svet ohrádky malý, tak sme ich pustili voľne behať do veľkého sveta našej zarastenej lesnej záhrady.
Rodinku si stráži pán dvora, náš Karol. Z kohúta Karola sa stal veľmi starostlivý tatko, niekedy sa až zamýšľam nad tým, či sa nepomýlil a nemyslí si, že je bocian.  Bociany sa starajú o mláďatá obaja rodičia.  Pri sliepkach som o tom ešte nepočula, aby kohút sedel v noci na hniezde a zohrieval kuriatka.  Ako náš Karol. Nuž, je to zlatá rodinka.
Ako Junior rástol, znovu sme pekne natočili a chronologicky zostrihali.  Aby ste sa aj vy mohli potešiť. Ukážeme vám, ako sa Junior učil hľadať dobroty na komposte, nestratiť sa vo veľkej záhrade, ako sa učil váľať v prachu. Uvidíte, ako sa mu darilo rozhrabávať a vyzobávať mraveniská.  Pretože mravce okrem toho, že nám lezú aj do kuchyne, pestujú a prenášajú si vošky, ktorých je v tomto období naozaj všade dosť.

Vošky, vošky a ešte raz vošky

O voškách som už písala a hovorila.  Ale pretože sa ma pýtate, trochu sa ešte k tejto téme na chvíľu vrátim.  Veľa záhrad má starosti s inváziou vošiek. Pokiaľ ich je na konári veľmi veľa, odstrihnem napadnutý konár a zahodím do kompostoviska.
Pokiaľ ich rastlinka, strom, krík nemá tak veľa, aby ju to zlikvidovalo, tak milé vošky nechám tak, aby zavolali lienky.  Pokiaľ v mesiaci máj uvidíte dve lienky, ako si prejavujú lásku a pozornosť, tešte sa.  Onedlho totiž budete mať na záhrade larvy lienok, čo sú úplne najväčší voškoví predátori. Za deň jedna larva lienky spucuje 50 vošiek, čo je naozaj veľmi úctyhodný výkon.

Tiež môžete rozvešať na stromy domčeky pre ucholáky.  Vyrobíte ich veľmi jednoducho.  Z obyčajného hlineného kvetináča a kúska zoschnutej trávy.  Ucholačí domček je treba zavesiť na miesta najväčšieho výskytu vošiek tak, aby sa kvetináč dotýkal kmeňa stromu.  Ale hlavne… neprepadajte panike :-).
Ako si naša záhradka poradila s voškami, výkyvmi počasia, kučeravosťou listov broskyne, nájdete vo video seriáli v časti “Prírodná záhrada v máji”.  Samozrejme sa na vás teší malý Junior.

Kohút Karol je svojmu Juniorovi dobrým otcom.

V marcovom článku som sa podelila s vami o recept na domáci roztierateľný syr “Lučinu” , vyrobenú z domácich jogurtov. Jogurty práve v tejto chvíli robím, tak pripájam recept :-).

Domáci jogurt

Suroviny: kvalitné čerstvé mlieko 1 liter, 1 živý biely kvalitný jogurt (teda so živou jogurtovou kultúrou)

  • Mlieko pasterizujem (chodím na družstvo na čerstvé) nechám vychladnúť na cca 30 – 40 stupňov Celzia (skúšam prstom, teplomery už nepoužívam).
  • Primiešam živý jogurt (ja používam jeden odložený jogurt z minulej várky). Dobre rozmiešam metličkou.
  • Pokiaľ robím čisto biely jogurt, ponalievam do sklenených pohárikov 2 dcl od detskej výživy, ale so skrutkovacím uzáverom.
  • V prípade ovocných alebo inak ochutených jogurtov pridám kúsky ovocia, med na osladenie, alebo čo mi napadne do fľaštičiek a zalievam mliekom s rozmiešaným jogurtom.
  • Ak máte jogurtovač, použijete jogurtovač, ja dávam fľaštičky do kotolne, na zásobník s vodou. Nechám niekoľko hodín postáť a šup do chladničky.

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Článok je zverejnený na http://lepsiden.sk/prirodna-zahrada-maji/ aj s fotografiami :-).

Hanka

 

 

Označené v

Ukážková prírodná záhrada

  • máj 12, 2016
  • Zverejnené v Novinky

Prírodné záhrady začínajú byť vo svete celkom známym pojmom, pomaly sa podobná filozofia prebíja aj k nám na Slovensko, čomu sa samozrejme osobne veľmi teším :-).
Oveľa lepšie sa bude nastoľovať prirodzená rovnováha v dnes ešte ojedinelých prírodných záhradách, keď nebudú obkolesené štandardnými záhradami so sterilným trávnikom, ošetrované agresívnou chémiou.
Preto som sa rozhodla šíriť osvetu prírodných záhrad, ako najlepšie môžem a viem. Aby sa nielen osveta, ale aj samotné prírodné záhrady šírili.  Aby si ľudia začali zakladať a premieňať existujúce záhrady na zdravé priestory so zdravými plodinami.

Aby záhradkári prestali striekať agresívnymi pesticídmi, herbicídmi, insekticídmi a inými životu nebezpečnými látkami.  Pretože to, že dôsledky chémie hneď nevidno neznamená to, že tam nie sú.  Aj v tom krásnom jablku, aj v tom obilí a aj s jedla, ktoré z takýchto plodín pripravujeme.

Ako človek - nefajčiar, keď je vystavený cigaretovému dymu fajčiara, aj my všetci sme vystavení následkom a dôsledkom škodiacich postrekov.  Nielen príroda.  Aj my sami. A naše deti.  A deti našich detí...

Chemické jedy sú dnes všade.  V pôde, vode, vzduchu, jedle, rastlinách, zvieratách, ľuďoch... sú časovanou bombou, ktorá sa už začína silne prejavovať. Keď si zatvoríme oči a strčíme hlavu do piesku, neznamená to, že nás chemická bomba nezmetie.

... Nechala som sa uniesť... keď sa pozerám a vnímam čo sa okolo nás deje...

Ako to môžeme zmeniť my sami?

Jednoducho.  Budeme žiť v súlade s prírodou a jej zákonmi.  My sme už začali.  Kto sa pridá?

V susednom Česku a Rakúsku majú dnes sieť certifikovaných prírodných záhrad, v rámci projektu Príroda v záhrade. Pridalo sa aj Slovensko v rámci nadnárodného projektu "Prírodné záhrady bez hraníc".
Som veľmi rada, že sieť prírodných záhrad sa začína tvoriť aj u nás na Slovensku.
Prečo tieto projekty?  Aby ľudia vedeli, čo všetko má prírodná záhradka alebo iný priestor spĺňať na to, aby bol vzniknutý ekosystém v rovnováhe.  Preto, aby takéto záhrady inšpirovali druhých...

Záhrady na to, aby boli uznané odbornou komisiou za prírodné záhrady, musia spĺňať nasledujúce podmienky (prikladám veľmi zjednodušený zoznam):

rešpektujú prirodzené procesy v prírode, podporujú biodiverzitu a tradičné spôsoby hospodárenia,
nesmú sa používať pesticídy, herbicídy, ľahko rozpustné minerálne hnojivá a ani rašelina,
v prírodnej záhrade sa využíva dažďová voda, používajú sa materiály a postupy, ktoré sú šetrné k prírode,
využíva sa mulčovanie, pestuje sa systémom zmiešaných kultúr a striedanie plodín, zelené hnojenie a kompostovanie,
Prírodná záhrada má obsahovať nasledujúce prvky:
živý plot z planých kríkov,
prirodzená lúka,
kúsok divočiny,
časť divokých porastov (húštinka),
rôzne stanovištia,
listnaté stromy,
kvety a kvitnúce trvalky,
domčeky pre zvieracích pomocníkov,
zeleninové záhony a bylinky,
ovocné stromy a bobuľové jedlé kríky.

Pekne definované :-). Už aby sa prírodné záhradky rozšírili viac aj na Slovensku, vtáčiky, opeľovače, rôzne obojživelníky, motýle a iné zvieratá sa veľmi potešia, že budú mať možnosť hľadať si opäť svoje domovy v blízkosti našich domov. 

Certifikáciu prírodných záhrad na Slovensku realizuje Centrum environmentálnych aktivít Trenčín v spolupráci s iniciatívou Natur im Garten spolkovej krajiny Dolné Rakúsko.
Podrobné informácie, ako aj podmienky sú opísané na webovej stránke www.prirodnazahrada.eu

S potešením môžem všetkým oznámiť, že 17. januára 2016 získala naša záhradka oficiálne ocenenie Ukážková Prírodná záhrada.
V apríli nám už prišla aj plaketa, ktorá visí na našom plote, aby inšpirovala ďalších.


Ktoré ďalšie záhradky sa pridajú?
Nasťahujme si prírodu do našich záhrad a dajme o tom vedieť aj ostatným, aby sme inšpirovali.
Aby sme šírili prírodu. Aby sme šírili zdravie. 

 

 

Označené v

Predstavte si záhradu. Takú, ktorá je v súlade s prírodnými zákonmi a vládne v nej harmónia a prirodzená krása. Nie, to nie je utópia! Teraz si môžete takúto záhradu vytvoriť aj vy sami. Ako?

Stačí, keď sa necháte viesť mojou prvou knihou Darujme si zdravie z vlastnej záhrady. Prostredníctvom nej sa môžete naučiť, ako napodobením prírodných ekosystémov, pri použití jedlých, liečivých a inak užitočných rastlín vytvoriť z vašej záhrady prirodzenú jedlú džungľu s množstvom živočíchov. V knihe tak postupne nájdete nielen bližšie vysvetlenie toho, čo to je prírodná jedlá liečivá permakultúrna záhrada, ale predstavujem v knihe aj našu vlastnú, jedinečnú záhradku so všetkými jej špecifikami.
Kniha je popretkávaná vlastnými príbehmi, zážitkami, postupmi a skúsenosťami s vytváraním a spolunažívaním s prírodnou zdravou záhradou. Samozrejmosťou sú rôzne zdravé recepty a popis mojich najobľúbenejších rastlín.

V mojej druhej knihe Darujme si srdce z vlastnej záhrady  sa spoločne zasa vydáme na ďalšiu prechádzku po našej prírodnej jedlej liečivej permakultúrnej záhrade. Kniha Darujme si srdce z vlastnej záhrady sa ako jin a jang dopĺňa s knihou Darujme si zdravie z vlastnej záhrady – každá je napísaná z trochu iného uhla a obsahuje cenné informácie. Tentoraz som sa viac zamerala na praktickú stránku vytvárania prírodnej záhrady, kniha obsahuje množstvo návodov a opisov rôznych záhradných konštrukcií. Opäť ľahkým spôsobom zaznamenávam vlastné skúsenosti.  Tentoraz viac do detailov s chovom okrasno-úžitkovej hydiny a včiel, uvádzam ďalšie netradičné spôsoby pestovania liečivých rastlín, ovocia a zeleniny a ponúkam aj ďalšie chutné a užitočné recepty na ich spracovanie. Súčasťou sú aj moje pokusy s pestovaním jedlých húb a na záver niekoľko úvah o počasí, pôde, vode, prírode okolo nás a nás samotných, ako neoddeliteľnou súčasťou...

Obe moje knihy sú príbehom jednej záhrady a príbehom jednej rodiny.  Knihy sú totiž kolektívnym dielom, celá rodina sme sa podieľali každý svojimi možnosťami na vytváraní.  Záhrady a aj oboch kníh :-).
Môj manžel Miško je autorom a realizátorom všetkých mojich záhradných výmyslov, synátor Tomo zasa vymyslel a spracoval na obe knihy peknú grafiku, dcérka Miška je autorkou všetkých fotografií, na ktorých sa nachádzam.  No a ja sama som spísala všetky texty, spomienky, nápady a všetko som pekne zdokumentovala vlastnými fotografiami z našej záhrady (v druhej knihe aj okolitej prírody).

Mojim cieľom nie je za každú cenu dosiahnuť zo záhrady čo najvyššie výnosy, ale naučiť sa s prírodou spolupracovať, byť jej súčasťou, prijať jej vzácne a liečivé dary a žiť s ňou v harmonickej symbióze. Symbióze, na ktorú sme rokmi zabudli a ktorá môže vyliečiť obe strany: prírodu – našu živiteľku, aj nás...

„Príroda nás upokojuje, nalaďuje na láskavé tóny. Spája nás s našou podstatou, ktorá je láskavá. Hovorím tomu „láskavý plug-in“,láskavej siete. Čo vy na to? Cítite niekedy v hlbokom vnútri, že niečo na tom je pravda?“

Hanka :-)

Knihy je možné zakúpiť vo všetkých dobrých kníhkupectvách na Slovensku aj v susedných Čechách, pripravuje sa tiež český preklad :-).

Veľmi sa teším, kniha Darujme si zdravie z vlastnej záhrady vyšla v októbri 2015 a v januári 2016 už bola celkom vypredaná.  Vo februári sa teda robila dotlač ďalších 3 000 kusov, ktoré sú teraz (máj 2016) v predaji. 
Dodatočne ma upozornila moja spolužiačka z vysokej školy, že som sa v knihe pomýlila v rokoch a ubrala som si celých 10 rokov :-D.  Tak mi to teda prepáčte, v ďalších vydaniach to opravíme :-).

V apríli 2016 vyšla moja (naša) druhá kniha Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Obe knihy ako balík so zvýhodnenou cenou si môžete zakúpiť aj cez internet, napríklad aj tu :-): http://www.bux.sk/knihy/294483-darujme-si-srdce-z-vlastnej-zahrady-darujme-si-zdravie-z-vlastnej-zahrady-komplet.html

 

 

 

Označené v

Videoseriál z našej prírodnej, jedlej liečivej záhrady. Prirodzená ochrana bez chémie. Apríl 2016.

Prešiel mesiac, prišiel apríl s bláznivým počasím. Slnko, dážď, vietor, sucho, krúpy, mráz, horúčava.
Toto všetko je pre apríl celkom typické. Čo sa mi však nezdá celkom typické boli príliš vysoké denné teploty počas niekoľkých dní a slniečko, ktoré namiesto životodarných jarných lúčov naopak spaľovalo všetko navôkol. Klíma sa mení, alebo skôr to vnímam tak, že my našim pričinením meníme počasie. K horšiemu.
Apríl je mesiac lesov. Namiesto toho, aby sme si mesiac lesov uctili vysadením nových stromov, sledujem, že robíme presný opak. Všade naokolo sledujem bezhlavé holoruby, stromy padajú ako zápalky. Stromy, ktoré svojimi korunami vytvárali vhodnú klímu pre život. Aj ten náš... Ano, apríl je bláznivý.
Apríl je tiež mesiacom vtákov. To je asi preto, lebo v tomto období sa liahne veľa vtáčich mláďat.
Ani naša prírodná záhrada nie je výnimkou. Rodinky "našich" drozdov už hniezdia, podobne sýkorky a vrabce. Všetko to skoro ráno vyspevuje a víta nový deň. Spolu s kohútom Karolom. Namiesto budíčka.

Mini Kuriatko Junior
Kohút Karol si vydupal moju kapituláciu. Dobre teda, budú kuriatka, zmäkla som. A nechala som našej kvočke štyri vajíčka pre zábavu, nech si teda sedí na hniezde. Minivajíčka od minisliepočiek.
Vyliahlo sa iba jedno minikuriatko, malý kohútik, ktorého sme nazvali Junior. Rozmaznávané malé kuriatko, jedináčik, s dvoma kvočkami. Mama sliepka a ja...
Ako sa Junior vykľul na svet a čo ho zatiaľ postretlo, som samozrejme natočila a je pekne chronologicky zostrihané v aprílovej časti nášho videoseriálu. Pre potešenie :-).

Ochrana záhrady pred škodcami prirodzeným spôsobom
Okrasno-úžitková hydina v prírodnej záhrade nemá iba okrasnú funkciu. Okrem chutných vajíčok sú to výborní predátori na likvidáciu premnožených škodcov. Ako inak, samozrejme bez chémie.
Sliepky vyhrabú a vyzobú prezimujúcich škodcov (rôzne vrtivky, ktorých červíky nájdeme v čerešniach, slivkách a iných plodoch), larvy chrústov (tento rok ich bolo veľmi veľa), mraveniská (mravce si chovajú vošky), schrúmu aj kliešťov a iné potvorky. Nie nadarmo, naši starí rodičia púšťali na jeseň do ovocných sadov sliepky. Aby všetko pekne vyčistili.

Kačky plemena indický bežec sú zasa najlepšími predátormi na likvidáciu obávaných ničiteľov úrody a mladých priesad - slizniakov (slizovec španielsky).
Viac o našich skúsenostiach s chovom okrasno-úžitkovej hydiny píšem v knihe Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Apríl v našej záhrade

Všetko kvitne, mladucha čerešňa, marhuľa, broskyňa, ríbezle, zemolezy kamčatské, čučoriedky, jahody. Lúka je v tomto mesiaci celá žltá od rozkvitnutých púpav. Bude dosť kvetov na púpavový sirup alebo hustejší púpavový med. Ako inak, liečivý, ako je liečivá celá púpava lekárska.

Zbierame úrodu reďkoviek, šalátov, medvedieho cesnaku spod korún ovocných stromov.
Ešte stále zbieram mladé listy pŕhľavy, do jarných očistných bylinkových čajov.
Zbieram mladé smrekové výhonky, na liečivý smrekový sirup. Proti kašľu, podobne, ako skorocelový. Smrekový nám ale chutí viac. Aj keď nekašleme :-).
Priesady v minisklenníku sa už pomaly tlačia von. Vyrástli, tak majú málo miesta.


Vošky na ríbezliach
Na mladých výhonkoch rastlín sa začínajú množiť cicavé vošky. Ako každý rok. Ríbezle reagujú na nepozvaných cicavých hostí zdurením a poskrúcaním listov. Neprepadáme žiadnej panike. Vieme, čo bude nasledovať. Kríky ríbezlí sú dosť silné, niekoľko napadnutých listov im neublíži. Naopak, vošky na listoch dajú signál lienkam a ucholákom, že stôl na hostinu je už prestretý a môžu prísť hodovať. Najhladnejšie sú larvy lienok, ktoré dokážu za deň spucovať až 50 vošiek. Úctihodný výkon.
Preto si lienky a ucholáky v našej prírodnej záhrade veľmi ceníme a pripravili sme pre nich niekoľko vhodných hmyzích domčekov. Hmyzie domčeky sú vhodné skrýše aj pre rôznych divých opeľovačov, ktorí sú veľmi potrební na opelenie kvetov. Bez opelenia, nie je úroda, alebo keď, tak veľmi slabá. Opeľovače sú dôležitý článok, ktorý je žiaľ decimovaný chemickými postrekmi, používanými aj v bežných záhradách... Postreky proti hmyzu (vošky, vrtivky...), ničia zároveň aj opeľovače. Insekt = hmyz. Insekticíd = postrek proti hmyzu. Včela, lienka, ucholák, čmeliak, motýľ = hmyz.


Kučeravosť, či nekučeravosť - broskýň
Ďalší postrach v záhradách je kučeravosť listov broskýň. Ako sme vyriešili tento postrach u nás? Na začiatku sme zakúpili rezistentnú odolnú odrodu, pod korunu ktorej sme posadili chren dedinský. Chren vylučuje látky, ktoré potláčajú šírenie vírusových, plesňových a hubových ochorení. A nielen u ľudí, ktorí ho konzumujú. Kedysi dávno som počula, že potláča aj kučeravosť listov broskýň - obávané ochorenie, ktoré zapríčiňuje huba.
Asi to naozaj funguje, pretože naša broskyňa už štvrtým rokom prosperuje s minimálnym množstvom zasiahnutých listov. Poskrúcané listy jednoducho odtrhnem, namiesto nich o nejaký čas vyrašia nové, ktoré sú už zdravé. Na úrodu našich šťavnatých broskýň, to nemá vôbec žiaden negatívny dopad. Naopak. Sú úplne bez chemických jedov, ktoré znižujú aj našu imunitu, nielen imunitu broskyňového stromčeka.
No a chren, keďže sa pekne rozrastá a je zdravý aj pre nás, vždy na jar alebo na jeseň trochu zredukujem, aby sme aj my mali štipľavú silnú chrenovú zdravú kúru :-).
Chren máme v rámci prevencie zasadený aj pod čerešňou a marhuľou.

 

 

 

Označené v

Najčítanejšie

Zdravie zo záhrady-videoseriál-12.d…

25 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-11.d…

08 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-10.d…

11 nov 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-9.di…

14 okt 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-8.di…

26 sep 2016 Záhradné videá

Facebook stránka