25 Feb, 2018 Posledná aktualizácia   11:00, Feb 25, 2018

Hanka

Dobrý deň, teším sa, že v tejto chvíli čítate moju webovú stránku. Volám sa Hanka, niekoľko rokov sa venujem prírodným jedlým a liečivým záhradám.  Všetky články a fotografie na tejto web stránke vznikli preto, aby vás všetkých inšpirovali a ukázali, ako sa dá žiť v záhradke v súlade s prírodou. 

Prírodná záhrada v novembri. Listová perina

Hmla, sychravo, dlhé noci a krátke dni - aj to patrí k prírode...

Všetko sa nastavuje na zimný spánok. Aj nám sa chce stále spať. Sme ospalí, cítime menej energie. Stromy, medvede, ježkovia už väčšinou spia. A čo my?
Človek sa už veľa generácií nemôže riadiť svojimi prirodzenými biorytmami. Prácovná doba bez ohľadu na ročné obdobie a naše biologické hodiny , letný, zimný čas... a do toho nás už od skorej jesene naháňajú reklamy s blížiacimi sa vianočnými nákupmi... Stresy sa stupňujú a naša imunita klesá. Najvyšší čas ísť sa prejsť do lesa - hoci aj sychravého, alebo do záhrady. Najlepšie prírodnej.
Príroda a les sa nestresujú z toho, že sa zozimieva a ukladajú sa spať. Tešia sa, že si oddýchnu a načerpajú nových síl. Aby na jar mohli vyrašiť a vypučať v novej sile. Ako každý rok. Príroda oddychuje, stromy a zvieratá sa ukladajú na spánok. S listovou mäkkou prikrývkou...

November v našej prírodnej záhrade
V novembri je väčšina úrody dávno pozbieraná. Určite sa nájdu s ohľadom na aktuálne počasie poslední oneskorení otužilci v podobe posledných jahôd, malín, ale je to skôr taká výnimka, ako pravidlo.
Už druhý rok nás prekvapili novembrové figy. Boli síce menšie a menej sladké ako tie "letné", ale boli :-).
Tento rok sme mali niekoľko premiér. Naše minikiwi nás obdarovali prvou úrodou sladučkých plodov. Všimla som si až keď opadali listy, že vtáčiky si na pergole pod kiwi rastlinou postavili hniezdo.
Tiež som začiatkom mesiaca pozbierala našu prvú úrodu liečivých Goji. Mali sme "až" tri plody :-D.
Aby som nezabudla na zdravé, plné vitamínov, plody, teda liečivé šípky divej ruže. Šípovej. Najlepšie sa oberajú, keď prešli prvým mrazom. Sú potom mäkšie. Ja ich suším na šípkový čaj proti prechladnutiu.
V novembri oberám aj dávno vekmi zabudnuté plody mišpule nemeckej. Po prvom premrznutí chutia ako detská výživa, akurát ju nemusíme nijako pripravovať. Mišpuľa nám ju sama "navarí".

V novembri jedné záhony už dávno spia, s výnimkou odolných zimovzdorných kapustovín, ako napríklad ružičkový kel, ktorý môžeme oberať celú zimu. Aj keď mrzne, akurát kelové ružičky pod vplyvom nízkej teploty zostanú vďaka rozkladu zložených cukrov sladké. Ale na dobrú kelovú polievku z čerstvej zeleniny stále dobré :-). Tak isto môžeme ešte oberať mangold, listový celer, petržlenovú vňať, posledné kaleráby. Na záhonoch budú zimovať aj odolné topinambury.

Je čas stiahnuť sa pomaly zo záhrady, do domu. Máme viac času venovať sa plánom a prípravám na ďalšiu sezónu. A tiež kuchteniu rôznych dobrôt, napríklad si máme čas pripraviť výborný domáci syr, alebo môžeme začať vypekať zásoby na vianočné prejedanie sa :-).

Záhony za oknom
Aj keď je vonku už zima, stále si vieme dopestovať prísun zeleninovej vňate z pohodlia vykúreného obydlia. Cibuľky, pažítka, cvikľa, petržlen, celer, mrkva. Prečo nie? Listy sa dajú oberať priebežne a máme alternatívny zdroj vitamínov.

Listy v záhrade
V novembri si do záhrady obliekam teplé veci.
Aj keď sa hýbem, pretože zhrabávam popadané listy zo stromov. Robím to však tak, ako to robí s listami príroda v lese. Popadané listy pohrabem na kopu okolo kmeňov jednotlivých stromov. Urobím našim stromom takú listovú záhradnú perinu. Listy sa cez zimu rozložia, pôdu pekne pohnoja a pomôžu vytvárať životodarný humus. Na jar z veľkej periny zostane už iba malá deka, cez ktorú rastlinky krásne prerastú. A navyše netreba hnojiť žiadnymi externými zdrojmi. Veď ako to robí les? Nechá popadané lístie rozložiť a má zároveň "jarné raňajky" :-).

Ježko a zima
Keďže máme v záhrade ježkov, tak som im z napadaných listov a narezaných konárov urobila na viacerých miestach v záhrade zimné spánkové stanovištia. Aby sa mali kde na zimu zakutrať.
Koncom novembra sa oteplilo a tak začali milí ježkovia snoriť niečo dobré pod nos a zúbky. Aj tie lesné.
A tak sme na prechádzke lesom pred niekoľkými dňami s našou fenkou našli malého ježka schúleného do klbka. Vyšiel si niečo dobré pohľadať. Milého malého ježka som musela zobrať do našej záhrady na vykŕmenie, pretože mu chýbali lepšie tukové zásoby na bezpečné prezimovanie.
Bol tak ako sa hovorí - na hrane, takže dostal bývanie v ježacom hoteli, ktorý máme v našej záhrade. Ubykáciu som pre istotu ohradila, aby ježka nikto nevyrušoval pri naberaní hmotnosti, energie a síl. Sama som bola prekvapená jeho neuveriteľným apetítom, zjedol viac, ako naša veľká mačka :-). Zobral to vážne. Keď vykŕmiť, tak vykŕmiť.

Čo robiť, keď nájdete v lese začiatkom zimy cupitajúceho ježka a ešte k tomu cez deň?
Ježko je nočné zvieratko, ak lobozí cez deň, je väčšinou veľmi hladný, zranený alebo chorý. Ak je nájdený ježko pomerne veľký a dobre stavaný, nechajte ho pekne na pokoji.
Pokiaľ je však ježko menší (bezpečné prezimovanie je hmotnosť ježka 550-600g ježkovskej váhy), potom mu treba pomôcť, lebo by zimu neprežil. Veľmi malý ježko potrebuje byť aj cez zimu niekde v teplejšom prostredí. Dokrmujeme najlepšie mačacími vo vode napučanými granulkami, alebo šťavnatými kúskami. Ježko je hlavne mäsožravý, aj keď vyzerá miermilovne, je to veľký dravec.

Nájdeného ježka by mal prezrieť veterinár, ktorý ho zároveň aj odparazituje. Pokiaľ nájdete ježka a neviete čo s ním, kontaktujte radšej najbližšiu záchrannú stanicu živočíchov.

Prikrmujeme vtáčiky
Okrem ježkov sa nám za pozornosť a prikŕmenie poďakujú aj hladné vtáčiky, ktoré majú v zime menej stravovacích možností.
Vtáky v našich záhradách, ktoré nás v teplejších dňoch jari, leta a jesene obveseľovali svojim spevom, sedia našuchorené na studených konároch spiacich stromov.
Hľadajú posledné zvyšky nejakej vhodnej potravy pod zobáčky. Počas celého roka nám pomáhali zbavovať sa rôznych nevítaných votrelcov v podobe múch a komárov. Teraz je čas im službu vrátiť pomocou plných vtáčích kŕmidiel a vody. Aby nám zasa, keď sa príroda zobudí, mohli pilne pomáhať.
V prírodných záhradách sa na operencov myslí vhodnou výsadbou rastlín, ktoré majú aj v zime plody vhodné na vtáčie raňajky. Napríklad taký vtáčí zob, hlohyňa šarlátová, paviniče, rakytník, šípky, všetko kríky s bobuľami, ktoré vydržia počkať na vtáčích hladošov celú zimu. My im zvykneme ponechať aj obrie slnečnice a iné rastliny, ktoré kvitli pre opeľovače a semená počkajú na zber od divých obyvateľov. Pretože tak to v prírodných záhradách býva, ako v prírode. Na jeseň sa tu neupratuje. Až s príchodom jari a nových možností.

Prosím nezabudnite nakŕmiť vtáčiky, nielen v záhradách, ale aj na balkónoch sa dajú umiestniť vtáčie kŕmidlá a napájačky :-).

Celý článok, je aj s obrázkami, zverejnený na stránke http://lepsiden.sk/zimny-spanok-zahrada/

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v mojich knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Videoseriál Rok v našej prírodnej záhrade sa chýli ku koncu, teším sa na vás v ďalšej poslednej časti, tentoraz z decembra 2016.

Hanka

Označené v

Exkurzia do Arche Noah

  • dec 08, 2016
  • Zverejnené v Novinky

Exkurzia do Arche Noah v Rakúsku

V septembri 2016 som so skupinkou ďalších nadšencov navštívila záhrady v mestečku Schiltern - Arche Noah.

Exkurziu za starými odrodami organizovala česká organizácia permakultúry www.permakulturacs.cz ku ktorej som sa veľmi rada pridala aj spolu s dvoma zástupcami našej slovenskej permakultúrne organizácie www.permakultura.sk .

Exkurziou nás sprevádzala Katka Horáčková, ktorá kedysi práve v Arche Noah pracovala a teda sme mali ako sa hovorí výklad z prvej ruky v českom jazyku, čo bolo naozaj výborné.  Katka sa dlhé roky venuje v susednom Česku permakultúre, semenárčeniu, liečivým rastlinám a ich spracovaniu.  Tiež organizuje kurzy a prednáša.

Na exkurziu prišiel a zdieľal s nami niektoré svoje poznatky aj Marek Kvapil, ktorý sa v Česku veľmi intenzívne venuje problematike a otázkam súvisiacim so získavaním zdravých semien www.potravinovezahrady.cz .  Marek sa veľmi intenzívne podieľal aj na pozitivívnej zmene semenárskej legislatívy u našich českých susedov.

Aby toho nebolo málo, silný kolektív doplnili aj zástupcovia ovocnej škôlky starých a pôvodných odrôd www.stareodrudy.org

Zostava na exkurzii bola naozaj veľmi silná, počasie sme si vybavili  (s Katkou sme sa dohodli, že bude pekne a hotovo), takže zážitky boli veľmi plodné, pozitívne, poučné.  Proste zasa som sa niečo naučila a bola som aj veľmi rada, že som sa stretla so známymi tvárami a dušami :-).

V pôvodne barokovej záhrade, sa dnes rozprestiera semenárska záhrada s veľkou pestrosťou rastlín - najväčšia semenná banka starých a ohrozených odrôd v Európe. www.arche-noah.at

Arche Noah, teda archa Noemova, ako názov napovedá, slúži na záchranu, množenie a následné šírenie semien starých a ohrozených druhov zeleniny, obilovín a korenia.
Ako biblický Noe zachraňoval pred potopou na svojej lodi z každého druhu zvierat a rastlín, tak združenie Arche Noah so svojim 9 tisícmi členov zachraňuje a prinavracia do života odrody, ktoré by dnes už boli iba spomienkou. Aby pomohli vrátiť život a pôvodnú rozmanitosť do našich záhrad, našej prírody a teda aj do našich životov.
Podobne, ako organizácia Gengel v susednom Česku. www.gengel.cz

Jedným z cieľov archy je vrátiť semená naspäť do našich rúk a záhrad, kde ich môžeme zasa my šíriť ďalej. Všetko sú to nehybridné a geneticky neupravované semená, ktoré majú zachovanú vlastnosť množenia a uchovania vlastností v ďalších svojich generáciách (na rozdiel od hybridných F1 semien).

Z rakúskej Arche Noah som si okrem úžasných dojmov a nových poznatkov priniesla domov aj dlho hľadanú kráčajúcu cibuľu a semená podzemnej mandle (šáchor jedlý).

Kráčajúca cibuľa - Allium cepa var. Viviparum
Snažím sa v našej záhrade všetko čo najviac zjednodušovať a zefektívniť. Snažím sa čo najviac spolupracovať s prírodou, ktorá veľakrát za mňa preberie veľkú časť "práce" pri pestovaní.

Pomáham jej výberom vhodných rastlín. Odolných a najlepšie viacročných. Ako rodina máme veľmi radi cibule a cesnaky a tak som sa potešila informácii o trvalej cibuli, ktorá sa volá ľudovo aj kráčajúca, egytská, sibírska, poschodová. Niekoľko pacibuliek som si priniesla z Archy Noah domov.
Kráčajúca cibuľa je zaujímavá tým, že okrem toho, že je to trvalka a teda netreba ju sadiť každý rok, vytvára obrovské semená - pacibuľky. Pacibuľky sú veľké a môžu sa priamo použiť v kuchyni.

Pacibuľky časom svojou váhou sklonia hlávky k zemi, kde znovu zapustia korienky. Alebo z pacibuliek vyraší ďalší stvol, ako ďalšie poschodie. Preto sa tento zvláštny druh volá aj kráčajúca (sťahuje sa sama na né miesta) alebo poschodová.
Naše pacibuľky sú už zasadené v zemi a netrpezlivo čakám na našu prvú úrodu.

Zemná mandľa - šáchor jedlý, Cyperus esculentus

Mám veľmi rada mandle. Teda oriešky a orechy všeobecne.

Vedeli ste, že "burské orešky" vlastne ani nie sú vlastne v pravom zmysle orechmi? Nerastú na strome, ani na kríku, sú to plody rastlinky podzemnice olejnej, ktorá je zaradená medzi strukoviny.

Podobne klame telom aj zemná mandľa, ktorej semená sa mi konečne podarilo získať. Jedná sa o rastlinku, ktorá vyzerá ako statná tráva. Jedná sa o odrodu papyrusu - šáchor jedlý, ktorý na koreňoch vytvára jedlé hľúzky, chuťovo podobné mandliam. Je teplomilný, naše zimy by sa mu asi nepáčili, tak na jar vyskúšam semienka zasadiť do väčšieho kvetináča. Niekoľko semien vložím v záhrade priamo do pôdy, na miesto, kde sa darí teplomilným rastlinám. Už teraz sa teším a som zvedavá na výsledok :-).
Dočítala som sa, že v niektorých krajinách je šáchor jedlý považovaný za invazivnú rastlinu. Hľuzky vraj v miernych zimách dokážu v pôde prezimovať (podľa literatúry do -12s tC), aby na jar znovu vyrašili. Ja tomu hovorím invázia jedlých plodín, bez práce a námahy.
Pamätám sa, ako boli kedysi na zozname invazivných rastlín zaradené (2011-2014) aj jedlé a liečivé topinambury (slnečnica hľuznatá), ktoré boli zároveň komunikované a zaradené ako plodina 21. storočia. Superplodina, superliečivka, biomasa... nuž to sú tie paradoxy. Našťastie topinambury boli v roku 2015 zo zoznamu invázivcov vyradené.

Označené v

Prírodná záhrada v októbri. Sliepky v záhrade.

V októbri už v ovzduší poriadne cítiť jeseň. Listy začínajú strácať žiarivý zelený odtieň, menia sa na pestrofarebnú paletu. Rastlinstvo začína pomaly odhadzovať svoje pestrofarebné listové oblečenie. Vrstvia pod sebou farebnú deku pestrofarebného lístia. Posledné závany zubatého slniečka, poslerný zber, posledné dozrievanie. Všade na okolo oranžová záplava oranžových jesenných tekvíc. V záhonoch, na poliach, trhoch, záhradníctvach, obchodoch, výkladoch, domácnostiach.
Jeseň je v plnom prúde.


Október v našej prírodnej záhrade

V októbri je čas čistenia záhradného jazierka, aj keď to naše jazierko, bude potrebné prečistiť od popadaných listov aj neskôr. Posledný krát v roku sme pokosili náš jedlý a liečivý "trávnik" - lúku. Na posledné kosenie sme použili našu najťažšiu a už skoro nepoužívanú záhradnú techniku - samochodnú benzínovú kosačku. Počas roka ju vôbec nepoužívame, roky kosíme mechanickou rotačnou kosačkou, ktorá fungje na ľudský (teda môj) pohon. Je šetrná k opeľovačom, aj k rastlinám. Navyše je to výborné športové náradie na záhradné posiľovanie mojej svalovej hmoty :-). Máme aj normálnu kosu, ale priznávam dobrovoľne bez mučenia - nevieme s ňou celkom dobre pokosiť. Náš štýl je niečo medzi kosením, okopávaním a neohrabaným plienením okolitej flóry...
Zazimovala som aj našu včeliu rodinku, ktorá sa vďaka chladnejšiemu počasiu zhrčila okolo kráľovnej matky do zimného chumáča. Aby sa lepšie včielky navzájom zohrievali, zateplila som im náš prírodný úľ starou tkanou dekou a zmenšila otvor na letáči. Aj kvôli ochrane pred hladnými drobnými hlodavcami.
No a samozrejme stále ešte oberáme posledné dary nášho záhradného "perpetum mobile". Ačokča, na jeseň vysiate redkvičky, kaleráb a paradajky. Paradajky sme zozbierali aj tie zelené, pekne dokážu za oknom na parapetnej doske dozrieť za niekoľko dní.
Vysadila som ešte niekoľko rastliniek zimného póru, ktoré som dostala do daru.
Kapustoviny ako divá kapusta a zimný ružičkový kel budú pre nás zdrojom čerstvých vitamínov aj v zime.

Ozaj, zabudla som ešte napísať... aj vám sa do domov, či bytov sťahujú lienky vo veľkých množstvách? Nie je to žiadna invázia, aj keď sú agresívne hlavne tie cudzokrajné. Je ich veľa a tie iné ako naše - dovozové, aj štípu. Domáhajú sa vstupu do tepla našich domovov. Stačí, keď ich nepustíte, nie je potrebné ich striekať a už vôbec nie žiadnymi insekticídmi (čítala som rôzne statusy na záhradkarskych stránkach). S cudzokrajnými totiž zahubíte aj tie naše - lienky sedmbodkované. A na jar nebude kto mať likvidovať vošky...

Okrasno-úžitkové sliepky

Naše okrasno-úžitkové sliepočky drobného plemena liliputiek začali znovu znášať po preperovacej prestávke chutné zdravé vajíčka. Malý kohútik Junior vyrástol na statného krásneho mladého kohútika. Stále však hľadá ochranu u tatka Karola. Cez zimu ho nechám ešte pod ochrannými krídlami svojej rodinky, ale na jar mu začnem hľadať nový domov a hlavne sliepočky o ktoré by sa on sám mohol starať. Týmto vyhlasujem pátranie po vhodnom domove pre Juniora u ľudí s dobrým srdcom a prírodnými podmienkami, ktorí vlastnia alebo plánujú malý slepačí minikŕdlik. Prosím píšte mi mailom, alebo ma nájdete aj na fcb :-). Iba vážne, naozaj.

Okrasno-úžitkové sliepočky sú nielen krásne, ale aj pracovité. Naši starí rodičia ich na konci sezóny púšťali do ovocných sadov, kde vyzobali prezimujúcich škodcov a popadané semená. Sliepky sa používajú ako hrabavý pomocníci aj v zeleninových záhradách na vyčistenie a prekyprenie záhonov pred novým výsevom. Dokonca táto pomoc má aj svoj vlastný názov - "slepačí traktor". Slepačí traktor je veľmi intenzívna pomoc, ale treba dávať pozor, kde všade hrabavých pomocníkov pustíme. Pomôžu nám totiž aj tam, kde to ešte celkom nepotrebujeme :-).
V každom prípade sa to dá veľmi ľahko ustrážiť a hydinových pomocníkov trošku usmerniť.
Okrem oživenia záhrady, vyzobania škodcov nás sliepočky obdarujú zdravými domácimi vajíčkami. Zámerne nepíšem aj mäsom, pretože u nás naša hydina bude mať dlhý a šťastný život a nikdy neskončí na žiadnom pekáči.
No a aby som nezbudla... samozrejme nám s radosťou sebe vlastnou našu záhradu aj pekne pohnoja. Prirodzene a bez chemických jedov. A zadarmo...

Čas tekvíc a mladých vín

V októbri je všade čas tekvíc. Na všetky spôsoby. Aj ako vyrezávané svietiace strašidlá do sychravých jesenných večerov.
My sme tento rok nemali na tekvice v našich záhradkách šťastie, ale tak to chodí. Nemôže byť každý rok hojne zo všetkých plodín. Jeden rok je viac jedného a druhý rok zasa z druhého. Po minulé roky sme mali veľa tekvíc rôznych druhov, tak si tento rok milé tekvičky dali u nás trochu oddychový čas.

Zato sme tento rok boli obdarovaní nadmernou úrodou všakovakého ovocia. Tak sme trošku experimentovali z rôznymi druhmi ovocných vín a kvasenej medoviny. Ríbezľové vínka máme už rokmi vyskúšané, teraz sme skúšali višňové a bazové.

Celý článok, je aj s obrázkami, zverejnený na stránke http://lepsiden.sk/zahrada-v-oktobri/

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v mojich knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Teším sa na vás v ďalšej časti, tentoraz z novembra 2016.

Hanka

Označené v

Prírodná záhrada v septembri. Vlastné semená zo záhrady.

Skončilo leto, začala sa nám jeseň. Cítiť to všade v povetrí. Prvý jesenný deň spolu s jesennou rovnodennosťou priniesli chladnejšie dni, ktoré sa nám začali skracovať v prospech predlžujúcich sa nocí. V záhradách trónia statné tekvice, ako prísľub tekvicových prívarkov, polievok, pečených tekvicových jedál, vyrezávaných strašidiel a pražených tekvicových jadierok.
Posledné dozrievanie, posledné zbieranie plodov zo záhonov. Je to tiež čas zbierania semien a odkladania na budúcu záhradnú sezónu.

September v našej prírodnej záhrade

Ešte stále oberáme posledné paradajky, papriky, ačokčy a ťahavú fazuľku. Tentoraz už nie na zelené lúsky, ale na zrelé vylúskané fazuľkové plody. Zozbierala som zo záhonov všetky zostávajúce zemiaky spod slamy, bolo ich ešte vyše 10 kilogramov. Pekné prilepšenie do hrnca, keď pripočítam aj tie, ktoré sme priebežne zbierali ešte v auguste. Na záhonoch zostali jedlé kapustoviny, ktoré zvládnu aj mráz - hlavne divá kapusta a ružičkový kel. Nechala som ešte aj gigant kaleráby a stopkatý celer.

Na uvoľnené miesta po zozbieraných plodinách, narástli z augustového výsevu redkvičky, šaláty, malý kôpor a hrášok, ktorý začal v septembri kvitnúť. Ak príde pekné babie leto, možno ho ešte stihnú opeliť včielky (než sa uložia do zimného chumáča na spánok). Na vylúskané hrášky to už síce nebude, ale možno stihnú narásť malé zelené lúsky.

Ako každý rok, zasa som sadila cesnaky. Použila som naše strúčiky z tohtoročnej úrody. Sme taká cesnaková rodinka, pretože cesnak okrem toho, že nám chutí, je veľmi zdravý. A ešte aj odháňa z našej blízkosti krv cicajúcich upírov - teda komáre...

September je mesiac, kedy zbieram rôzne semená z našej záhrady. Niektoré zbieram do jedál, niektoré do čajov a niektoré do našej domácej semienkovne, ako základ na budúcu sezónu.

Vlastné semená do domácej semienkovne

Už niekoľko rokov získavam semená z našich najobľúbenejších druhov zeleniny a odkladám ich. Aby som ich na jar zasa vybrala zo šuflíkov a použila ako základ úrody v novej záhradnej sezóne.

Prečo ich zbieram? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Okrem toho, že vlastné semená nás vôbec nič nestoja, sú z rastlín, ktoré už našu záhradu poznajú a prispôsobili sa jej. Navyše nie sú morené žiadnou chémiou, geneticky či inak upravované a sú z rastlín, ktoré presne viem, kde a ako rástli.
Recyklujem naše vlastné semená už niekoľko rokov a vždy presne viem, čo môžem od nich očakávať a aj aké rastliny s plodmi z nich vyrastú. Jednoducho - už sa dobre navzájom poznáme :-).

Ako a aké semená získavam, sme natočili na video, ktoré si môžete pozrieť v septembrovej časti nášho videoseriálu. Je to veľmi jednoduché, presvečte sa sami :-).

Celý článok, je aj s obrázkami a receptom, zverejnený na stránke http://lepsiden.sk/zahrada-v-septembri-recept/

Viac o našej prírodnej záhrade, ako aj veľa tipov a receptov, nájdete v mojich knihách Darujme si zdravie z vlastnej záhrady a Darujme si srdce z vlastnej záhrady.

Teším sa na vás v ďalšej časti, tentoraz z októbra 2016.

Hanka

Označené v

Verejná semienkovňa

  • okt 03, 2016
  • Zverejnené v Novinky

Zdravé semená z našich záhrad pre všetkých.

Túto verejnú semienkovňu sme založili na podporu semenárčenia, slobodného zdieľania semien, pestrosti a pestovania v súlade s prírodou.

V sobotu 1. októbra sme v rámci kurzu o semienkach a domácom semenárčení v inšpiratívnom zariadení Inspiro - v Ivanke pri Dunaji www.parkoddychu.sk vyrobili a dali do užívania verejnú semienkovňu.

Najskôr vysvetlím, čo je to verejná semienkovňa a na čo vlastne má slúžiť.

Verejná semienkovňa je miesto, kde si ľudia môžu prísť zapožičať, alebo vymeniť zdravé, odskúšané semená, ktoré vzišli z našich záhrad dlhoročným pestovaním bez chemických prísad. Veľa z týchto semien, sú rôzne staré, krajové odrody, ktoré sú zvyknuté na konkrétnu lokalitu a teda rastú a plodia bez chemických "barličiek".  Všetko sú to semená z nehybridných rastlín, teda nie sú F1 a tiež nie sú geneticky modifikované - GMO.  Sú to čisté, prírodným spôsobom a prírodou samotnou šľachtené semená rastlín tak, ako to kedysi robili naši starí rodičia  (a samozrejme samotná príroda).
Sú z rastlín, ktoré neboli nijako ošetrované žiadnou agresívnou chémiou (to ak by ma niekto chcel zobrať za slovíčka, ano chémia ako súčasť prírody, je všade  okolo nás,v tomto kontexte však slovo "chémia" znamená chemické jedy ako súčasť chemických postrekov a anorganických hnojív)

Kedysi naši starí rodičia (aj moji a ešte si to pamätám), odkladali časť semien z každoročnej úrody.  Aby ich mohli zasa zasiať a použiť na ďalšiu sezónu.  Všetko to boli semená z rastlín, ktoré dlhé roky rástli, plodili a množili sa v tom istom prostredí.  Až si na to miesto veľmi pekne zvykli.  Boli tam ako sa hovorí - doma.  Vedeli, čo doma nájdu a čo budú potrebovať pre svoj rast, vývoj a plodovanie.  Keďže už to všetko mali rokmi vyskúšané, tak boli náležite pekne na domáce podmienky pripravené. Nachystali si svoju genetickú výbavu, ktorá je schopná sa prispôsobovať vonkajším podmienkam...
Alebo si pekne semienka vymenili medzi sebou susedia so susedmi (pozor, nezamieňať s inými podobnými aktivitami :-D. 

Kedysi naši starí rodičia nepoznali žiadne semenárske monopoly, ktoré nám predávajú semená z rôznych lokalít a rôznych častí sveta.  Aby vystrašené (a veľakrát rôzne upravené) semená prišli zrazu k nám, do neznámeho prostredia a nevedeli, čo ich čaká. Také nepripravené veru bez chemických barličiek vo forme postrekov a anorganického hnojenia veľa šancí na bohatú úrodu nemajú a okrem toho sa v monokultúrach stávajú veľmi ľahkou korisťou rôznych premnožených "škodcov"...

To samozrejme teraz nepíšem o hybridoch a GMO semenách, to je kapitola sama o sebe...

Myšlienka je o šírení a uchovávaní čistých semien a plodín tak, ako to kedysi robili naši starí rodičia...

Takže verejné semienkovne vo všeobecnosti majú slúžiť na výmenu alebo zapožičanie si zdravých semien.  Zapožičanie, ako aj výmena je bez akéhokoľvek poplatku, ale nie je celkom zadarmo.  Vašou úlohou, je o semienka sa dobre starať, s láskou ich zasadiť a vypestovať plody.  Z najsilnejších rastlín uchovať plody, ktoré naspäť priniesiete do semienkovne.  Aby boli zasa pre ďalších. Teda nie je to zadarmo.  Ano, je to bez peňazí, ale je to vlastne taká zdravá "pyramídová prírodná bezpečná hra" na spôsob filmu "Pošli ďalej".

Požičiam si, zasadím, vypestujem, prinesiem pre druhých.  Aby druhí zasa: požičali si, zasadili, vypestovali a priniesli pre druhých...  Takto sa zdravé semená majú šancu šíriť, príroda je veľmi štedrá, semien v prírode je vždy dostatok :-).  Také krásne perpetum mobile, doslova a do písmena.

Do našej verejnej semienkovne sme na začiatok priniesli asi 5 druhov rôznych paradajok (vrátane divých), nehybridné semienka uhoriek (na kurze semienka pomenovali Hankina odroda :-D, pretože sa mi pred rokom skrížila nehybridná nakladačka "Dekah" s nehybridnou šalátovkou "Marketmore". Výsledok je obria nakladačka, ktorá je chutná a je veľká), niekoľko zŕn indiánskej kukurice, veľa rôznych byliniek (aj divých, ako divý rebríček), paprika, niekoľko druhov starých odrôd fazulí, ačokča, mrkva, petržlen, fenikel, a veľa veľa iných zdravých semienok.

Poďme spoločne obnoviť náš jedlý poklad, šírme udržateľné pestovanie a pestrosť v súlade s prírodou...

Semienkovne sú miestom, kde si záhradníci môžu medzi medzi sebou bezplatne vymieňať (nielen skúsenosti) zdravé semená zo svojich záhrad (bez chemického zaťaženia).

Tak, ako sa v knižniciach požičané knihy po prečítaní vrátia, tak aj semienka zo semienkovne sa zapožičajú, použijú a o rok vrátia z prebytkov úrody naspäť do semienkovne.  Aby si ich zasa mohli požičať ďalší.

Samozrejme nejaké pravidlá je potrebné dodržať.  Sú pekne spísané priamo pri semienkovni.  Spolu so zápisníkom, na evidenciu požičiavateľov a darcov.  Aby nám z toho celého nevznikol neriadený chaos :-).

UPOZORNENIE.  Prosím nezmieňajte si verejnú semienkovňu so službou verejnosti!  Je to verejná semienkovňa a teda aj starostlivosť o ňu je VEREJNÁ. Vznikla ako dobrovoľný príspevok z nášho času a našich vlastných semien z našich záhrad. Nie je žiadna osoba zodpovedná za evidenciu, starostlivosť, dopĺňanie, posielanie a komunikáciu.  Nie je na to žiaden priestor ani časová či ľudská kapacita.
Nie je to žiadna platená služba, jej fungovanie je naopak založené na dobrovoľných semienkových príspevkoch nás všetkých, teda aj vás! Je na verejnom mieste, s voľným prístupom a je na každého vlastnej zodpovednosti, ako k nej bude pristupovať...

Semienkovne sú dnes rozšírené všade vo svete. ale keďže som ich výskyt nezaznamenala na Slovensku, rozhodla som sa to napraviť (dočítala som sa o otváraní semienkovne v auguste 2016 v knižnici vo Zvolene, ale ako a či funguje nemám žiadne informácie). 

Pokiaľ sa vám táto myšlienka páči, prosím, šírte ďalej, rada pošlem textové súbory, aby ste nemuseli vymýšľať obsah.  Akýchoľvek verejný priestor, kaviareň, kurzovňa, knižnica... sú vhodné.

Hanka
__________________________________________________________________________________________________________________

Pravidlá zapožičania alebo výmeny semien zo semienkovne v Inspiro:

  1. Vyberte si sáčok/sáčky so semienkami - maximálne 3 ks sáčkov, každý s iným druhom semien
  2. Pri barovom pulte si vypýtajte zošit, do ktorého sa prosím zapíšte s tým, že napíšte ktoré semená ste si vybrali
  3. Semienka v záhrade zasaďte a pekne sa o rastlinky starajte. Bez podpory agresívnej chémie. Časť rastlín nechajte vykvitnúť a dozrieť na semená (najsilnejšie jedince)
  4. Semienka, ktoré ste vypestovali zo zapožičaných semien zo semienkovne, pekne vysušte a prineste naspäť v označenom sáčku/sáčkoch do semienkovne, budú zasa pre ďalších.
  5. Pokiaľ sa vám nepodarí zo zapožičaných semien vypestovať kvalitné semená, nenoste nám ich, skúste zasa na ďalší rok, alebo prineste iné semienka z inej plodiny, ktoré sa podarili. Každý vhodný príspevok je vítaný :-).
  6. Pokiaľ chcete darovať alebo priniesť semená na výmenu, nesmú byť hybridy, F1, geneticky modifikované, morené a ani inak chemicky ošetrované. Rastliny, z ktorých sú získané semená nesmú byť ošetrované žiadnymi chemickými postrekmi ani hnojené anorganickými priemyselnými hnojivami.Pokiaľ prinesiete semená do semienkovne, prosíme vložiť ich do suchého sáčka, ktorý označte ich názvom, ak viete odrodu tak ju napíšte, v ktorom roku boli zozbierané, z akej lokality a vaše meno.
  7. Tiež sa zapíšte do zošita ktorý si pýtajte pri barovom pulte. Nejedná sa o byrokraciu, ale o istotu, že budeme vedieť a ostatní tiež, čo ste priniesli :-).
  8. Semená z rastlín klasifikovaných ako návykové či omamné nemôžeme do semienkovne prijať...
  9. Za kvalitu, balenie a označenie prinesených semien zodpovedá vkladateľ
  10. Semená zo semienkovne nesmú byť ďalej šírené komerčným spôsobom!

 Na tieto texty sa nevzťahujú žiadne autorské práva, naopak, prosím o bezbrehé šírenie :-).

 Fotografie zo semienkovne nájdete dolu pod článkom a fotografie k postupu, ako sme semienkovňu zakladali, nájdete zasa pod týmto článkom :-) http://www.prirodne-zahrady.sk/workshopy/item/150-ziskavame-vlastne-semena-semienkovy-kurz

Označené v

Najčítanejšie

Zdravie zo záhrady-videoseriál-12.d…

25 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-11.d…

08 dec 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-10.d…

11 nov 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-9.di…

14 okt 2016 Záhradné videá

Zdravie zo záhrady-videoseriál-8.di…

26 sep 2016 Záhradné videá

Facebook stránka